Hlas občanov získava na váhe 80. roky 20. storočia

Európske spoločenstvá sa ďalej rozvíjali v 80. rokoch 20. storočia: počet členských krajín rástol, boli položené základy jednotného trhu a nadviazané zahraničné vzťahy narušené počas studenej vojny. Ktoré problémy sa európskych voličov dotýkali najviac?

1984: Silnejšie postavenie európskych občanov vďaka silnejšiemu Parlamentu

V roku 1984 hlasovali v európskych voľbách občania desiatich členských štátov vrátane Grécka, ktoré sa stalo členom Európskych spoločenstiev v roku 1981.

Občania EÚ mali od tejto chvíle vplyv aj na financie Spoločenstva: právomoci Európskeho parlamentu sa totiž rozšírili aj na rozpočet.

Poslanci EP pred voľbami schválili návrh ústavy, ktorej priekopníkom bol federalistický aktivista Altiero Spinelli. Cieľom návrhu bolo zreformovať inštitúcie Európskych spoločenstiev a priblížiť ich k občanom. I keď členské štáty túto iniciatívu neprijali, bola dôkazom výraznej snahy Parlamentu posilniť demokratickosť Európskych spoločenstiev.

1989: Rozšírenie smerom do Stredozemia

Členmi Európskych spoločenstiev sa stali Španielsko a Portugalsko, ktorých občania sa tak mohli zúčastniť na európskych voľbách v roku 1989.

Rozšírenie smerom do južnej Európy viedlo k prehĺbeniu regionálnych rozdielov medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev. V snahe riešiť tento problém bola zavedená politika súdržnosti. Súčasťou politiky Európskych spoločenstiev sa stali štrukturálne fondy pre najchudobnejšie regióny, strategické zameranie investícií a viacročné plánovanie.

Európske spoločenstvo v rastúcej miere čelilo rozsiahlym ekologickým katastrofám, ako boli černobyľská havária, znepokojivá úroveň znečistenia ovzdušia a vody či ozónová diera. Rástlo povedomie verejnosti o ekologických hrozbách, a tým aj potreba vypracovať európsku politiku v oblasti životného prostredia. S tým súvisela aj zvyšujúca sa popularita strán zelených v rôznych častiach Európy.

Na pozadí týchto javov ďalej napredovala európska integrácia. V roku 1986 bol prijatý Jednotný európsky akt, ktorého cieľom bolo vytvoriť spoločný trh: odstránili sa bariéry obchodovania vnútri Spoločenstva a harmonizovali sa príslušné normy. Parlament sa prostredníctvom tzv. postupov spolupráce a súhlasu začal reálne vyjadrovať k legislatíve – a na svoju činnosť potreboval demokratický hlas občanov.

Bol spustený program Erasmus, ktorý priniesol príležitosti v oblasti akademického a odborného vzdelávania približne 13 miliónom účastníkov do roku 2022. 

V roku 1988 udelil Európsky parlament po prvýkrát Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. Parlament, zasadzujúci sa za ochranu demokracie a slobody prejavu, udelil cenu jednotlivcom, skupinám a organizáciám za ich výnimočný prínos k obrane ľudských práv. Držiteľmi prvého ocenenia v roku 1988 boli Nelson Mandela a in memoriam Anatolij Marčenko.