Výstava
Európsky parlament vynakladal počas celej svojej histórie intenzívne úsilie zamerané na ochranu a presadzovanie ľudských práv. V tejto oblasti je tvorcom mnohých politických iniciatív a zasadzuje sa najmä za to, aby Európske spoločenstvo prijalo Európsky dohovor ľudských práv. Pre Parlament to znamená zohľadniť všetky občianske, politické, hospodárske a sociálne práva občanov členských štátov Spoločenstva.
Už od roku 1975 vyjadruje Parlament nevôľu nad tým, že zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev, ktorých poslaním bol najmä rozvoj hospodárskej spolupráce, neobsahujú žiadnu zmienku o ľudských právach. Prijíma teda uznesenie, v ktorom zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby budúca Európska únia mala vlastnú chartu základných práv. Podľa poslancov je to potvrdením politického cieľa vytvorenia jednotnej Európy. O dva roky neskôr poslanci dosiahnu, aby predsedovia Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie podpísali v Luxemburgu vyhlásenie, v ktorom sa zaviažu spoločne a každý v mene svojej inštitúcie rešpektovať základné práva.
O niekoľko rokov, v roku 1984, Parlament veľkou väčšinou hlasov prijíma návrh Zmluvy o Európskej únii (tzv. Spinelliho návrh). Uvádza sa v ňom, že Únia do piatich rokov prijme vyhlásenie o základných právach. V tejto situácii nachádza Európsky parlament viackrát spojenca v Súdnom dvore Európskych spoločenstiev, ktorého judikatúra stanovuje, že právo Spoločenstva musí zaisťovať ochranu ľudských práv.
Jednotný európsky akt, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 1987, pripomína, že členské štáty sa zaviazali podporovať demokraciu, ktorej východiskom sú základné práva, ako sú sloboda, rovnosť a sociálna spravodlivosť. Európsky parlament však zachádza ešte ďalej v presvedčení, že rešpektovanie ľudských práv je nevyhnutnou podmienkou legitimity Spoločenstva. A tak Parlament 12. apríla 1989 vyhlasuje a prijíma Deklaráciu základných práv a slobôd a vyzýva občanov, aby ju aktívne podporovali. Medzi základnými právami, ktoré hodlá Európsky parlament obhajovať, sa objavuje aj ochrana životného prostredia a niektoré nové sociálne práva (právo na sociálnu ochranu, právo na vzdelávanie, ochrana spotrebiteľa a ďalšie). Hoci tento text predstavuje značný posun a Maastrichtská a Amsterdamská zmluva medzitým prinesú viaceré spresnenia, očakávania poslancov Parlamentu sa skutočne naplnia až koncom 90. rokov.