Výstava
Európsky parlament sa v snahe upevniť demokratické poslanie európskeho projektu hneď v počiatkoch svojho fungovania zaviazal, že bude chrániť ľudské práva a základné slobody. V tejto oblasti sa však poslanci začali intenzívnejšie angažovať až po prijatí Helsinského záverečného aktu v roku 1975. V tom istom roku Parlament uvítal udelenie Nobelovej ceny za mier disidentovi a fyzikovi Andrejovi Sacharovovi, ktorý sa v roku 1970 podieľal na zriadení Výboru pre ľudské práva v ZSSR.
Parlament opakovane kritizoval rozhodnutie sovietskych orgánov odsúdiť Sacharova na exil a neudeliť mu vízum, ktoré by mu umožnilo vycestovať do Osla a osobne prebrať cenu, a žiadal, aby bol Sacharov prepustený a aby mohol spolu s manželkou opustiť Sovietsky zväz. Dokonca sa diskutovalo o tom, či by sa v zasadacej miestnosti Parlamentu nemalo pre Sacharova nechať jedno kreslo prázdne.
Po prvých priamych a všeobecných voľbách do Európskeho parlamentu v roku 1979 jeho poslanci okamžite stanovili ako politickú prioritu práve rozvoj a ochranu ľudských práv a základných slobôd. Počet uznesení prijímaných k tejto problematike sa odvtedy neustále zvyšuje. V roku 1984 bol v Parlamente zriadený Podvýbor pre ľudské práva ako súčasť Výboru pre politické záležitosti. Nadviazalo sa tak na činnosť pracovnej skupiny, ktorá sa vo výbore zaoberala otázkami ľudských práv vrátane práv menšín a zásad právneho štátu v krajinách mimo EÚ. Výbor pre politické záležitosti odvtedy každý rok vypracúval správu o stave ľudských práv vo svete a o vývoji spoločnej politiky v tejto oblasti, aby tak verejne upozornil na porušovanie ľudských práv. Parlament sa však vždy usiloval aj o ďalšie opatrenia. Vysiela poslancov na pozorovanie volieb na celom svete, zabezpečuje, aby medzinárodné hospodárske a obchodné dohody EÚ obsahovali doložky určené na ochranu ľudských práv, a podporuje parlamentnú demokraciu úzkymi kontaktmi s parlamentmi v krajinách mimo EÚ.
