Výstava
Myšlienka vytvoriť cenu, ktorú by Európsky parlament udeľoval každý rok, vznikla v júli 1984 počas plenárnej rozpravy o situácii Andreja Sacharova. Pôvodne mala byť ocenením za prácu na rozvoji vzťahov medzi Východom a Západom, slobode diskusie a bádania a obhajobe ľudských práv či právneho štátu. Ako uviedol francúzsky poslanec a spravodajca Jean-François Deniau, slobodne zvolený Európsky parlament má povinnosť a zodpovednosť chrániť základné slobody. Deniau tvrdil, že Andrej Sacharov dokonale stelesňuje takéto ocenenie.
Sacharov je európskym občanom, ktorý je stelesnením slobody myslenia a prejavu a ktorý sa vzhľadom na svoje presvedčenie a svedomie rozhodol vzdať všetkých materiálnych výhod a všetkých pôct, ktoré mohol získať.
Jean-François Deniau
Poslanci Parlamentu odpovedali na túto rozhodnú výzvu 13. decembra 1985, keď bol veľkou väčšinou hlasov prijatý návrh uznesenia, na základe ktorého vznikla Sacharovova cena za slobodu myslenia.
Na osobnú žiadosť vtedajšieho predsedu Európskeho parlamentu lorda Plumba podporil tento projekt na jar 1987 aj samotný Andrej Sacharov, ktorý súhlasil s tým, aby cena niesla jeho meno. Napokon sa rozhodlo, že Sacharovova cena sa bude udeľovať jednotlivcom alebo organizáciám za výnimočnú činnosť alebo prínos v oblasti ľudských práv v Európe a vo svete. S parlamentným Výborom pre politické záležitosti sa dohodlo, že prvá Sacharovova cena by sa mala udeliť do konca roku 1988, a získal ju Nelson Mandela a Anatolij Marčenko, ktorého navrhol samotný Sacharov.
