Výstavy

Louise Weissová: zanietená Európanka

Novinárka pre Európu

L. Weiss sitting at her desk

Túžba Louise Weissovej po jednote Európy a lepšom porozumení medzi národmi má korene v hrôzach prvej svetovej vojny a jej odhodlaní vytvoriť pre svojich spoluobčanov lepšiu budúcnosť. V roku 1918 spoluzakladá týždenník L’Europe nouvelle (Nová Európa), ktorý sa snaží prinášať kvalitné informácie o medzinárodnej politike a najpálčivejších ekonomických problémoch, a tým prispieť k budovaniu mieru na kontinente.

V roku 1919 sa ako novinárka zúčastňuje na slávnostnom podpísaní Versaillskej mierovej zmluvy. Okrem toho pravidelne podáva správy zo strednej a východnej Európy o štátotvorných ambíciách krajín formujúcich sa na ruinách rozpadnutej Rakúsko-uhorskej monarchie. Podniká tiež cestu do Ruska, odkiaľ informuje Červený kríž o situácii v regiónoch postihnutých hladomorom, a na vlastné oči sleduje dôsledky sovietskej revolúcie. Zareaguje so zanietením sociálnej aktivistky a po návrate do Francúzska organizuje kampane na pomoc podvyživeným ruským a ukrajinským deťom.

Pôsobenie Louise Weissovej na pozícii šéfredaktorky týždenníka L’Europe nouvelle v rokoch 1920 – 1934 jej umožňuje byť v centre nejednej kľúčovej udalosti európskych dejín 20. storočia. Spolupracuje s mnohými významnými spisovateľmi tej doby, od Paula Valéryho až po Léona Bluma, a neraz ich požiada, aby prispeli do zahraničnopolitickej sekcie týždenníka.

Často cestuje do Ženevy, odkiaľ informuje o aktivitách Spoločnosti národov. Tu stretáva tiež Jeana Monneta, ktorý bude neskôr známy ako „zakladateľ Európy“.

Louise sa zasadzuje za spravodlivý mier s Nemeckom a pomáha spopularizovať myšlienku európskej integrácie. Podporuje Locarnské dohody, ktoré ustanovujú systém kolektívnej bezpečnosti v Európe, a obhajuje ambiciózny projekt európskej federálnej únie francúzskeho ministra zahraničných vecí Aristida Brianda.

Louise Weissová sa postupne presadzuje vo výrazne mužskom svete diplomatickej žurnalistiky. V Paríži sa stretáva s poprednými intelektuálmi, diplomatmi a politikmi. Postupne si získava meno a v roku 1925 sa stáva nositeľkou vyznamenania rytier Čestnej légie. Ani nie o desať rokov neskôr, sledujúc nástup Adolfa Hitlera k moci v Nemecku, však nadobudne presvedčenie, že akékoľvek zbližovanie európskych národov sa stáva nemožným. Zanecháva teda novinársku činnosť a rozhodne sa usilovať sa o mier v Európe inými prostriedkami.