Výstava
V priebehu rokov 1960 – 1980 sa Európsky parlament opakovane zaväzuje k ochrane ľudských práv a základných slobôd vo svete a osobitne v krajinách na druhej strane železnej opony. Snaží sa vzbudiť záujem svetovej verejnosti a médií o túto problematiku mnohorakými spôsobmi: prostredníctvom svojich rozpráv, pozícií, uznesení, ústnych či písomných otázok poslancov, vyšetrovacích komisií, vyslaných delegácií či verejných vypočutí.
V októbri 1964, pri príležitosti výročia povstania obyvateľov východného Berlína a sovietskej okupačnej zóny proti „otroctvu diktatúry“, prejaví predseda Parlamentu Jean Duvieusart nemeckému ľudu podporu celého Parlamentu. Vyjadrí ju aj týmito slovami: „Ak nemecký ľud bojuje za právo rozhodovať o sebe a za znovuzjednotenie jednotne a slobodne a mnohí Nemci naplneniu tejto idey obetujú celý svoj život, potom ani my nemôžeme poľaviť v úsilí bojovať za nastolenie slobodného režimu vo svete.“
Podpísanie Záverečného aktu z Helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v auguste 1975 podnieti aj Európsky parlament k prijatiu viacerých pozícií. Poukazuje v nich na záväzky v oblasti rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, najmä pokiaľ ide o medziľudské kontakty a stretnutia rodín, ktoré rozdelil Berlínsky múr. V roku 1977 žiada Európsky parlament orgány NDR, aby dodržiavali prijaté medzinárodné záväzky. Reaguje tak na to, že východonemecké úrady systematicky zamietajú žiadosti občanov NDR o možnosť emigrovať do Nemeckej spolkovej republiky (NSR), kde žijú ostatní členovia ich rodín. Predmetom viacerých interpelácií poslancov Parlamentu je aj otázka politických väzňov a prijímania represívnych zákonov v NDR.
