Title

Jagodina

Jagodina

Description

    • Zápisky z frontovej línie
    • str. 9 jeden človek spomedzi nás vstal, chcel sa poobzerať a v tej chvíli ho aj zastrelili Srbi, už boli ani nie na 40 krokov. Dvadsiateho doobeda sme odtiaľ odišli hľadať Baon (???), lebo už 4. deň sme nič ne-jedli, poobede sme došli k Baonu (???) a s ním sme pokračovali celé poobedie a celú noc, 21. sme za-útočili na Jagodinu z druhej strany a tak sa nám podarilo očistiť Jagodinu od nepriateľa. Mŕtvych bolo z maďarskej strany 6000, Srbov 9065. Potom bol pokoj od 21. septembra do 6. novembra, boli len strážne potyčky. V Jagodine sa prihodilo, že vo vode, z ktorej sme varili aj pili, sme neskôr zbadali bačkoru, chceli sme ju vytiahnuť a s ňou sme vytiahli aj človeka. Zle nám to padlo, ináč sa nič zvlášt-ne nestalo, len že poručík od 14. roty (Remszki) odišiel zo stráže a odišiel na prieskum ale sa nedostal ani k mojej poľnej stráži (Feldwachau), vrátil sa a vypovedal všetko trpké a za to dostal zlaté vyzna-menanie, teda ľahko šla jeho K. (???) a B. K. (???). Dostali sme str. 10 slivovicu a tak nám bolo povedané, že až pod vrcholom ju môžeme vypiť, my sme vedeli, že ide o tvrdý oriešok.To bolo 7. novembra poobede, keď sme začali útočiť na veľký kopec, podarilo sa nám ho s menšími stratami dosiahnuť. Volali ho Ťurski Grob, tam som videl jedného srbského vojaka mŕtveho a malý psík lízal z neho krv. Odtiaľ sme chceli prenasledovať nepriateľa, ale pre veľkú tmu sme len ráno mohli pokračovať v napredovaní a tlaku až po Krupanjicu, tam boli malé zrážky s niekoľkými mŕtvymi a ranenými. Ďalej sme postupovali smerom na Bjelu Cerkvu, tu sme rozvinuli útok a naša rota sa s menšími stratami prebojovala až k Valjevu. Tam sme sa dostali 14. novembra, zdržali sme a dva dni sme oddychovali, hrad bol len málo poškodený Srbmi. Na tretí deň sme pokra-čovali ďalej smerom na Rumu, už bola veľká zima, 17. novembra, pod vedením veliteľa Czermaka sa strhla prestrelka, v ktorej aj on padol a zo 60 vojakov sa vrátilo 6, medzi nimi strážmajster Gubza, osemnásteho sa nám odznovu s ťažkosťami podaril útok str. 11 len s jedným kapitánom (Kollárom), viacerí dôstojníci veľmi bili vojakov z celej divízie. Odtiaľ sme pokračovali k útesu, jeho meno neviem, bolo na ňom veľa snehu a veľa mŕtvych z obidvoch strán, ťažko sme ho zdolali a 26. novembra sme pokračovali smerom na Rajac. V Rajaci sme boli 28. no-vembra, vojakov zasahovala hustá paľba, bol tam veľmi veľký boj, naša jednotka mala po celú noc veľké útrapy. Od 6. decembra nám zahynulo 85 vojakov, veľa bolo ranených, o druhej ráno som bol vyznamenaný zlatom, lebo doteraz som v línii dostal iba striebornú medailu. Bol som veľký za to, že som sa najprv stiahol (ustúpil) s mojimi mužmi a zaútočil úspešne zozadu, napriek stratám zo 60 mu-žov som priviedol naspäť len 14. Srbi nás donútili na ústup, museli sme sa vrátiť na to miesto, kde sme nocovali. 29. novembra sme postupovali malými bojmi smerom na Horný Milanovac, 2. decem-bra sme oslavovali na jednej lúke okupáciu Belehradu, na ktorej sme sa my bezprostredne nezúčastni-li. Bola aj táborová omša. Tretieho decembra sme pokračovali do malej dedinky Horný Milanovac. str. 12 Bolo tam veľa ranených srbských vojakov, na každých dverách bolo napísané, aby sme im neubližo-vali, že ani oni nebudú nám. Odtiaľ bola naša jednotka nasadená do línie, cestou bol cis. Bachmeister ranený, z našej pôvodnej jednotky sme ostali už len ja a vojak Liener. Vojakov sme nabádali, znova sme mali rušnú noc. 6. decembra som o 2. hodine dostal rozkaz a v C. K. línii som bol iba sám veli-teľ, aby som ustúpil, hneď som stiahol mužstvo nazad, iba to bolo šťastie, že rozkaz prišiel včas, naj-prv bol totiž rozkaz na útok a o päť minút prišiel druhý, veľmi by sme boli zle pochodili, lebo sa tam zišlo veľmi veľa Srbov. Odtiaľ naša jednotka išla k Baru (?), tam nám tamojší veliteľ povedal, že tak nám treba, lebo nedostaneme ani jesť ani nič iné, pravda bol opitý ako „Čech“ (čík?). Pri Baone sme sa bez stravy vydali na stanovištia, kým jednotlivé jednotky poustupovali. Dostali sme sa tam do ne-skutočných bojov. str. 13 Odtiaľ sme ešte 6. večer o šiestej bežali ďalej, v noci sme došli na to miesto, kde sme 2. decembra oslavovali obsadenie Belehradu, tam sme prenocovali a ráno sme pokračovali, ale tak, ako sme vede-li, lebo Srbi nám boli všade v pätách a bolo veľmi veľké blato, pochodovať sa nedalo a veľa ľudí, ako šlo, ostalo v blate, pravda aj od hladu, ostali aj od vysilenia veľa ľudí zomrelo na ceste, veľa dobytku, diel, vozov, áut (??? doslovne „motorov“) a munície, bol to strašný pohľad. 9. decembra sme prišli ku hradu Kolubár, tam sme boli za dva dni, ja som sa so svojou jednotkou zdržiaval medzi hradnými múrmi. 10. decembra večer sme zas len behom pokračovali v ceste smerom na Šabac, 12. decembra sme došli k malej dedinke, tu sme dostali surové mäso, ale variť sme neveľmi mohli, lebo Srbi spusti-li na nás paľbu. 13. decembra popoludní sme prešli cez Sávu, ale naša jednotka sa mohla prepraviť len na kompách, lebo most už bol vyhodený (dosl. „vybuchnutý“). Po prechode cez Sávu str. 14 som sa dobre najedol surových tekvíc, len sme ich tak chválili, aké sú sladké. Vtedy mi prišlo na um, ako stará mama vždy spomínala, že v r. 1848 Rusi jedli tekvice, veru to bolo naše jedlo v celom Srb-sku – surová tekvica a surová kukurica. 13. Decembra sme odtiaľ vpochodovali do našej vlasti, neve-deli sme určiť, prečo sme zaostali, ale zaostali aj iní vojaci, ale my sme o tom nevedeli, večer sme do-šli do jednej dediny, tá bola úplne prevrátená, vtedy sme sa dozvedeli, že tam už bol protivník. Dimo-kova (?) divízia, ktorú naši úplne rozprášili. Tam sme si oddýchli na jednom suchom mieste v jednej pivnici, ráno sme zasa ustupovali a došli sme do jednej dediny, tam už boli aj ľudia, tam som dostal za dva taniere kyslej polievky, tak mi dobre padla, a spal som v posteli, odtaiľ sme išli do dediny Go-lubini, boli sme tam dva dni, odtiaľ sme išl do Puticira, tam sme došli 20. decembra a tak sme mali aj Vianoce, dobre sme sa cítili, jedla bol dostatok, tam som bol do začiatku januára 1915. str. 15 Mali sme inšpicirung od Barn. Rometta (?), pravda, opitý bol vždy a stále sa mu niečo nepáčilo tomu Čechovi, vyhrážal sa kordom, na druhý deň sme ešte raz museli nastúpiťk inšpicientovi. Z Put???ciry sme 7-ho odišli do Erdevíka, tam sem boli d 2. februára; tam zomrel generál našej jednotky Appal; ľudia (asi pechota???) tam veľmi chorľaveli, lebo takmer každý mal pokazený žalúdok a potom všetci len jedli a pili, čo bolo, od toho ľudia dostali žltú chorobu. 3- februára sme došli do Erdevíka, odtiaľ sme pochodovalismerom na Šašincir, tam sme boli až dovtedy, kým Taliansko neposlalo posla k nám, do 24. mája. Tam plukovník Gubuz, moj najlepší priateľ, podľahol týfusu, rukovali sme ďalej a bu-dovali sme tam opevnenia (dekungy) na brehu Sávy a 25. mája sme sa ocitli na talianskom fronte, vlakom Santa Lucia sme sa priblížili a ďalšie dva dni sme pochodovali pešo. Tam sme pokračovali str. 16 a mali sme tam len neveľké straty a boli sme tam až do 3. novembra. Odtiaľ sme prišli do St. Mario-nu, tamto už bolo zlé, lebo sme boli celkom blízko protivníka a ak si niekto z nás nedal pozor, hneď sa stal mŕtvolou alebo raneným. Bolo tam veľmi veľa mŕtvych Talianov v poli nepochovaných, bol tam veľký smrad, mali sme ich odpratávať, ktorých sme nevedeli pochovať, zasypali sme ich váp-nom, aby smrad nebol taký veľký. Tam sa stalo 16. rote, že ju v noci 13. januára 1916 napadlii a podarilo sa Talianov odraziť. Naďabili na nás v jednej kaverne, vlastne v jednom zákope (dekun-gu), mali sme tam 65 mŕtvych od augusta 1915 nepochovaných. V St. Mariane sme boli do 16. júna. Všeličo sa tam udialo. Ja som bol 26. preložený do Bosny k 4. jágerskému bataliónu, bol pri nás aký-sii Salon, mali sme tam veľmi trpkasté miesto, lebo nepriateľ nás z každej strany znepokojoval v tomto postavení. str. 17 Raz sa tak stalo so mnou, že Talian nás začal ostreľovať, pravda z kanónov, nábojov sme sa nebáli, prvý zásah padol k môjmu zákopu, chlapec, čo bol pri mne, sa hneď ukryl pod moju posteľ, druhý zá-sah padol bližšie a ja som sa už zriekol špásov a vybehol som, uskočil som tak na 20 krokov a práve vtedy padol na to miesto granát a tak sme toho chudáka chlapca len po kúskoch povyberali spod tej postele, ja som mal veľké štastie pri tom! V Bosne a Hercegovine som bol do 6. septembra, odtiaľ sme prišli do zálohy na tri dni, a na tretí deň sme išli do nasadenia, veľmi sme sa báli, lebo sme videli, čo sa tam deje, ale sme aj išli do nasadenia s veľkým strachom, na tretí deň prišiel rozkaz, aby sme sa stiahli k Folmaienu, odkiaľ sme robili neúprosný obchvat asi 25 km, prišli sme do jednej dediny, kde sme prenocovali a ráno sme došli k vlaku, str. 18 ráno prišiel rozkaz, keď sme už stáli vonku, že táto jednotka bude zadelená k 96. brigáde a tak sa mo-ja jednotka stala tou nešťastnou. 19. septembra sme boli zadelení do pluku, ale 20-ho sa mnohí z nás dostali do prvého bataliónu a prvej roty, ktorá sa stala záložnou, takže my sme sa až 10. októbra do-stali do protiútoku, veľmi som bol z toho skormútený, už som napísal aj list manželke a dal som ho poddôstojníkovi, ak by som padol, aby ho odoslal, ale chvála Bohu, nič sa mi nestalo! Držali sme svoju pozíciu až do 19. (?) októbra, 21. sme oddýchnutí, pravda len tretina z nás pôvodných, večer 24. októbra sme zaujali pozície, len sme počuli, ako útočí Talian, na všeličo som myslel, všetko bolo márne, bola delostrelecká paľba, mnohým tiekla krv z uší, trvalo to do 1. novembra. 28. októbra str. 19 vydal veliteľ rozkaz, aby sme sa stiahli, viac nám nebolo treba, neuplynuli ani dve minúty a dostali sme plný zásah z 28-čky, mali sme 16 mŕtvych a 32 ranených, celá naša záloha bola zničená, nedala sa obnoviť, hneď sme poslali hliadky, ale ani to nepomohlo, nikto nám nevedel pomôcť, aj keď sme mali svoj vlastný telefón. 30. večer došiel rozkaz, aby sme len vydržali do zajtra, že dostaneme pod-poru; aj sa tak stalo okolo dvanástej napoludnie, ale neboli to naši, ale Taliani. Ako to prebiehalo, ne-viem, lebo po jedenástej som utrpel zranenie na hlave a neviem, čo sa stalo, len keď už Taliani začali strieľať, mal som hádam šťastie, lebo hlava mi veľmi krvácala, tam by som bol ostal navždy, len tak-to som padol do zajatia. Pokračujem na ďalších stranách. 25. novembra 1916. Baláž Mihály József (???) str. 20 Do zajatia som padol 1. novembra 1916, ešte v ten deň večer sme sa dostali na fabrický dvor v Monfalcone, bolo nás tam okolo 1500 a keď sme sa ocitli vnútri, priletelo lietadlo a spustilo na nás paľbu. Ale nikomu z nás sa nič nestalo, len zasiahlo jedného Taliana a ten v okamihu zomrel. Ešte v ten večer sme odpochodovali do jednej dediny, ako sa volala, neviem, tam sme nocovali pod holým nebom, do rána nám bolo veľmi zima. Dostali sme raňajky – dostal som kus chleba a mäsovú konzer-vu (= po nemecky Fleischkons. ?? = nečitateľné), ale som to nevedel zjesť, ráno sme zasa dostali chlieb a mäsovú konzervu?? (= Fleischkons.) a pokračovali sme ďalej do Palavar???, tam sme došli 2. novembra 1916. Tam nás porozdeľovali – oddelili ranených, chorých, do 24. novembra som bol v nemocnici, potom ma 24. 11. naložili na vagón a cestovali sme 3 dni do Var???ského lágra, kde sme dostali čisté šaty a dali nás do kúpeľa, zbavili sme sa veľkého množstva vší, zopár som ich tam nechal! Stravu sme dostali len raz za deň... (koniec strany) Poznámka Otáznikmi sú v texte označené miesta, ktoré sa pre nedostatočnú kvalitu kópie nedali zreteľne prečí-tať treba ich vnímať ako zrekonštruované. Štýl prekladu a členenie textu rešpektuje štruktúru pôvod-ného textu v maďarčine. P. Ž.

People

Classifications

Properties

Time

  • Date:

    • 1916-11-26
    • 1916-09-20
  • Temporal:

    • 2014-01-09 07:07:12 UTC
  • Place/Time:

    • Balkans

Provenance

  • Source:

    • User contributed content
  • Identifier:

    • 11837
  • Institution:

  • Provider:

  • Providing country:

  • First published in Europeana:

    • 2015-04-08
  • Last updated in Europeana:

    • 2016-07-27

Copyright

  • Rights:

    • http://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/

References and relations

Location

  • Location:

    • Bosna
    • http://sws.geonames.org/6459755/
    • http://sws.geonames.org/732800/
  • Place/Time:

    • Balkans
Longitude: "26.96667"
Latitude: "43.96667"

Find out more

View at Europeana 1914-1918 .

Can I use it?

Free Re-use
Entities
  • Subjects, resource types, genres and forms (Concepts)

  • Place names (Places)